Prvá písomná zmienka o kúpeľnom mieste v Smrdákoch bola uvedená v urbári z roku 1617. Vydal ho vtedajší zemepán Majtény - Novák. Slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom známom diele Notitia Hungariae Novae Historicogeographia (Historické a zemepisné znalosti o súvekom Uhorsku) z roku 1740 spomína kúpeľnú dedinku Smrdáky a prvýkrát opisuje použitie minerálnej sírovodíkovej vody na liečebné účely. V roku 1763 úradný lekár Ján M. Gottmann pripravil rozbor smrdáckych vôd, v ktorom poznamenal, že v budúcnosti by v okolí týchto vôd mohli vzniknúť kúpele.Prvý kúpeľný dom v Smrdákoch postavil majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky podžupan Jozef Vietoris, v rokoch l832-3. K tomuto obdobiu sa datujú aj novodobé dejiny kúpeľov. Neskôr v roku 1839 tiež zásluhou majiteľa J. Vietorisa, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Svojim klasicistickým portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov. V roku 1950 bol vrtom zachytený cenný zdroj minerálnej vody a tak sa zabezpečila liečivá voda známeho zloženia. Hĺbkovým vrtom v r. 1953 objavili v hĺbke 301 m primárny zdroj sirovodíkovej minerálnej vody, v roku 1957 ďalší omnoho výdatnejší zdroj. Jeho obsah aktívnej dvojmocnej síry je zo všetkých doteraz známych európskych sirovodíkových vôd najvyšší.
| PO.: | |
| Ut.: | |
| St.: | |
| Št.: | |
| Pi.: | |
| So.: | |
| Ne.: |
