Stredoslovenský skanzen s vyše 40 drevených domčekov zo 16. až 19. storočia prirodzene vsadených do nádhernej prírody. Vlkolínec bol vyhlásený Slovenskou vládou za pamiatkovú rezerváciu a zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Vlkolínec je svahová obec a leží v nadmorskej výške 718 m n. m. v juhovýchodnom výbežku Národného parku Veľká Fatra, v bočnom údolí Revúckej doliny, na južnom úpätí vrchu Sidorovo. Je vzdialený od Ružomberka asi 10 km úzkou cestou cez mestskú časť Biely Potok. Návštevníci môžu zistiť ako žili, kto boli, čím sa zaoberali, v akých hrncoch a ako varili, na čom spávali naši predkovia. Sídelnou osou hornej časti osady Vlkolínec tečie upravený potok od severu na juh v drevených žľaboch. Vlkolínec je hromadnou obcou dvojradovej ulicovej zástavby s dlhými otvorenými dvormi priechodnými do políčok. Podstatnú časť chránených objektov vo Vlkolínci tvoria drevenice, respektíve hospodárske dvory. Domy sú väčšinou trojpriestorové so vstupným priestorom - predsieňou (pitvor) v strede domu. Z nej sa potom vstupuje na jednej strane do izby a na druhej do komory. Za domami sa nachádzajú humná a maštale. Vzácnymi stavbami obce Vlkolínec sú dvojpodlažná zrubová zvonica z roku 1770, z vonkajšej strany obitá šindľom, zrubová studňa z roku 1860 s hĺbkou 13m, barokovo - klasicistický kamenný rím.kat. kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875, v tesnej blízkosti kostola je obecný cintorín so zachovalými kamennými a kovovými náhrobnými krížmi. V obci je aj muzeálny objekt - Roľnícky dom, Liptovského múzea v Ružomberku, s expozíciou pôvodného bývania, používania predmetov v domácnosti, v poľnohospodárstve. Vo Vlkolínci bola tiež škola, ktorá zabezpečovala vzdelávanie pravdepodobne už od 17. storočia.
| PO.: | |
| Ut.: | |
| St.: | |
| Št.: | |
| Pi.: | |
| So.: | |
| Ne.: |
