Pochádza z nej významný básnik renesancie a protiturecký bojovník Bálint Balassi /1554-1594/. Posledná majiteľka grófka Gabriela Almássyová predala hrad s kaštieľom a okolitými pozemkami československému štátu v roku 1923. Rovnomenné mestečko pod ním - Modrý Kameň bolo až do roku 1960 centrom severnej časti Novohradu.
Hradný areál tvorí zrúcanina gotického hradu z 12. storočia a barokový kaštieľ z roku 1730, ktorý je sídlom múzea. Súčasťou barokového kaštieľa je kaplnka sv. Anny pristavená v roku 1759. Spolu s blízkou Kalváriou, chráneným náleziskom - Modrokamenská lesostep a Gaštanicou tvorí zaujímavý historicko-kultúrny celok poskytujúci návštevníkom príjemný zážitok i oddych.
Múzeum sa vo svojej zbierkotvornej a prezentačnej činnosti zameriava na bábkarské kultúry a hračky, ich históriu a súčasnosť na Slovensku, ale i v zahraničí: tradičné marionety slovenských kočovných bábkarov, rodinné bábkové divadlá s originálnymi dekoráciami, bábky z prvej polovice 20. storočia, artefakty z tvorby slovenských profesionálnych bábkových divadiel po roku 1950, ukážky zahraničnej tvorby z ôsmich štátov Európy, vývoj detskej hračky v 19. a 20. storočí, kedy sa hračky vidieckych a mestských detí odlišovali, až po súčasnosť. Ľudové hračky, ktoré vyrábali pre deti príbuzní alebo deti samé, reprezentuje veľká skupina imitujúcich hračiek. V zbierke hračiek najstaršie exponáty pochádzajú z konca 19. storočia Bohato sú zastúpené hračky 20. storočia: bábiky, dopravné hračky, detský nábytok, zvieratká, hry, hlavolamy a iné.
K zaujímavým aktivitám múzea patrí Bábkarský festival Modrý Kameň - prehliadka bábkarských súborov zo Slovenska a zahraničia, spojená s tvorivými dielňami a výstavou zhotovených prác detí. Od roku 2003 múzeum organizuje letnú aktivitu "Nočné prechádzky na hrade Modrý Kameň" spojenú s divadelnými predstaveniami, výstavami a živou prezentáciou expozícií múzea. Múzeum plní aj úlohu regionálneho múzea v oblasti histórie a etnografie.
Slávnostná sieň v barokovom kaštieli sa využíva aj na účely konferencií, seminárov, svadobných obradov a slávnostných zasadnutí s podaním občerstvenia v historickej banketnej miestnosti.
Banská Štiavnica
3. Nový zámok
The New Castle
Prekrásny výhľad na historické centrum mesta je len jedným zo zážitkov, ktoré ponúka návšteva Nového zámku. Expozícia prezentuje históriu protitureckých vojen na Slovensku. Návštevník sa dozvie o význame Banskej Štiavnice a ďalších banských miest pri boji proti Turkom, o významných obdobiach v čase tureckej expanzie a jej vplyvoch na život v banských mestách. Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí socha Turka v životnej veľkosti od Dionýza Stanettiho a zbrane bojujúcich strán. Na najvyššom poschodí sa nachádza plastická mapa znázorňujúca vývoj tureckej expanzie a modely niektorých protitureckých pevností. Návšteva tejto expozície je vhodná aj ako doplnok k štúdiu o histórii Slovenska v období tureckých vojen.
Nový zámok od tejto sezóny ponúka svojim návštevníkom okrem Expozície protitureckých bojov na Slovensku, nezabudnuteľného pohľadu na historické jadro Banskej Štiavnice aj náčrt histórie Dobrovoľného hasičského zboru. Zbierkové predmety dokumentujúce DHZ založený v Banskej Štiavnici v r. 1873 sú inštalované v priestoroch severozápadnej bašty Nového zámku.
Nový zámok bol v 19. stor. sídlom protipožiarnej hliadky, pričom strážnici mali presne stanovené povinnosti. Po spozorovaní ohňa ich povinnosťou bolo biť na zvon, trúbiť a tĺcť na bubon. Zo zbierkového fondu SBM je prezentovaná vzácna zástava DHZ z r. 1877, slávnostné hasičské prilby zakladajúcich členov, rovnošaty, pracovné náradie, hudobné nástroje hasičskej hudby, vzácne razítko z r. 1873, členské preukazy, rôzny fotografický a písomný materiál, medaile, odznaky ale aj napr. model hasičskej striekačky Jozefa Karola Hella z 18. stor., zhotovený v r. 1979 ľudovým umelcom Vojtechom Červeňom.
Približná dĺžka prehliadky: 45 minút.
Informácie o objekte: Nový zámok bol pôvodne protitureckou strážnou vežou – mohutná hranolovitá veža so štyrmi nárožnými baštami, vybudovaná v rokoch 1564 – 1571 ako súčasť fortifikačného systému mesta Banskej Štiavnice. Do celého systému (2. pol. 16. stor.) je výrazne vtlačená pečať talianskych architektov pôsobiacich v danom čase na cisárskom dvore.Samotný objekt plnil funkciu hlavnej ochrannej bašty vzhľadom na strategicky výhodnú polohu a zároveň bol aj súčasťou signalizačne sústavy Jednoty stredoslovenských banských miest, pomocou ktorej sa podávali správy o blížiacom sa nebezpečenstve od Pukanca až po Ľubietovú. Až do roku 1848 bolo okolo zámku 21 diel a do polovice 18. storočia bol Nový zámok aj skladišťom pušného prachu pre banskoštiavnické baníctvo. Objekt pre svoju polohu aj miestom „živých hodín“ – každú štvrťhodinu sa trúbením oznamovalo obyvateľstvu, že protipožiarna stráž bdie a každú hodinu zase údery zvona oznamovali presný čas. Okrem toho tu bola klopačka, ktorá zvolávala baníkov do práce. V neskoršom období bol využívaný ako skladisko pušného prachu pre banskoštiavnické bane, a to až do pol. 18. stor. Stal sa sídlom protipožiarnej hliadky a preslávil sa tzv. „živými hodinami“.
Už v 12. storočí stál pravdepodobne na mieste hradného vrchu kamenný hrad. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1242, kde sa píše, že Fiľakovský hrad odolal Tatárskym nájazdom. Hrad vlastnilo viacero majiteľov, medzi nimi aj v rokoch 1311-1321 Matúš Čák Trenčiansky. V rokoch 1348 a 1385 sa v listinách spomína ako kráľovský majetok. V roku 1435 ho dostali do zálohy Perényovci, v roku 1440 majiteľka hradu - kráľovná Alžbeta poverila zabezpečením panstva Jána Jiskru. V roku 1483 dobili hrad vojská kráľa Mateja Korvína a vyhnali z hradu Štefana Perényho. Od roku 1490 je správou hradu poverený kapitán Raškai. Jeho dcéru si zobere za ženu František Bebek a hrad dostáva ako veno. Silnie turecké nebezpečenstvo a preto dáva hrad v roku 1551 prestavať podľa plánov talianskeho staviteľa A. da Vedano na mohutnú renesančnú pevnosť. Spolu s hradom sa vybuduje aj mestské opevnenie nadväzujúce na hradnú akropolu. Hrad sa napriek snahe obrancov však v roku 1554 dostane do rúk Turkov, ktorí sa na ňom usídlia na 39 rokov. Odtiaľto vládol beg Hamza a po ňom beg Šaman veľkej časti južného Slovenska – Fiľakovskému sandžaku. Cisárske vojská dobyli hrad späť od Turkov až v roku 1593.
Hrad na príkaz snemu 1602 a 1604 obnovili, ale hneď ho obsadili bocskayovské vojská. Časté vojenské nepokoje medzi mocenskými skupinami habsburskej ríše a cisárom si vynútili aj rýchle a opakované úpravy – v rokoch 1608, 1609, 1613 a znova v roku 1619 (po požiari 1615). V rokoch 1621-1623 o hrad bojujú bethlenovci, kapitánom hradu je Tomáš Bosnyák, Judita Bosnyaková, a počas Rákocziho povstania, keď je kapitánom František Wesselényi obsadí mesto cisárske vojsko. Hrad aj mesto prosperujú, na Červenej skale je postavená strážna veža a na Strážnej hore je trvalo umiestnená posádka. V hrade sa konajú zasadania a porady okolitých žúp. V rokoch 1650-1664 je kapitánom hradu Adam Wesselényi, a od roku 1657 sa dedičným kapitánom stáva Štefan Koháry I. a od roku 1667 Štefan Koháry II., ktorý dáva v roku 1672 opraviť hradné múry akoby predpokladal vznik Thökölyho povstania. Ten na hrad v roku 1678 zaútočí, ale nedobije ho.
Rok 1682 je pre hrad aj mesto osudným. Thököly sa za výdatnej podpore Turkov (60tis. vojakov) sústredí na znovudobytie hradu, čo sa im po náročnom obliehaní aj podarí. Hrad vyhorel spolu s ním zhorel aj župný archív a mesto bolo zničené. Odvtedy je hrad v ruinách. Od roku 1972 sa uskutočňuje konzervácia hradných ruín. Po rekonštrukcii Bebekovej bašty je v nej zriadená expozícia z historie hradu a mesta.
Malebná gemerská krajina v srdci Slovenska bola oddávna považovaná za malú Európu, či za uhorské kráľovstvo v malom. Jej vrchy, doliny a mestečká stali sa dejiskom našich - európskych dejín. Počas druhej svetovej vojny, no predovšetkým po nej siahla na naše slovenské kultúrno-historické dedičstvo ťažká ruka osudu i nastávajúcej doby. Ani „večné“ základy socialistického režimu budované už na existujúcich múroch bohatej kultúry nepohltili a nezničili všetko čo nám zanechali naši predkovia. No predsa sa dnes môžeme tešiť len z niekoľkých takmer úplne zachovalých hradov, jedným z nich je Krásna Hôrka. Unikátne zbierky hradného múzea a premeny architektúry lákajú návštevníkov takmer z celého sveta. Vyberte sa s nami na cestu poznania našej histórie a umelecko-historického dedičstva prostredníctvom stredovekého rodového hradu Andrássyovcov.
Spišský hrad patrí medzi najrozsiahlejšie hradné komplexy Európy a je najväčším hradom na Slovensku. Jeho rozloha je unikátna - viac ako 41tis. m2. A nielen vďaka svojej mohutnosti bol hrad v roku 1993 zaradený na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Ľudia s jeho stavbou začali v 12. storočí a svoju mohutnosť získal počas nasledujúcich 600 rokov.
Dominanta Trenčína i celého Považia stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou.
Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy.
Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.
Dominanta Trenčína i celého Považia stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou.
Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy.
Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.
Prvé písomné pamiatky o existencii obce Smolenice pochádzajú z polovice 13. storočia, i keď ich vznik treba hľadať už v dobe novofeudálnej. Ako majitelia panstva sa vystriedali viaceré šľachtické rody. Napr. v r. 1388 darovacou listinou kráľa Žigmunda pripadli vojvodcovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od r. 1438 sa novým majiteľom Smoleníc stal pezinský a svätojurský gróf Juraj.
V 15. stor. vzrástol význam Smoleníc, lebo v obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Začiatkom 16. stor. získavajú Smolenice Országhovci. Roku 1777 preberá Ján Pálffy do zálohu smolenické panstvo. Pálffyovci neobývali Smolenický hrad, ktorý už za posledného Erdo dyovca - Krištofa III. upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou.
Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku 20. stor. majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Jozef Pálffy st. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v r. 1887 úpravou bášt. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Gróf Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Prvá svetová vojna bola príčinou prerušenia stavebných prác na zámku. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a bol v nich umiestnený archív rodu Pálffyovcov. Až do skončenia druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo. V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný a zariadený a 26.6.1953 bol odovzdaný SAV, aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta.
Romantická zrúcanina hradu Strečno dominuje nad stuhou Váhu ako symbol feudálnej moci na strednom Považí. Aj keď je už tri storočia ruinou, jeho zachovalá architektúra je dokladom vývoja stredovekej pevnosti od obdobia gotiky po obdobie baroka. Dejiny hradu sa začali síce až v polovici 14. storočia, ale prvé osídlenie je omnoho staršie - archeologické nálezy dokladajú osídlenie hradného kopca už od mladšej doby bronzovej. Výslovný písomný dôkaz o jestvovaní hradu pochádza až z r. 1384, keď sa spomína pod názvom " comitatus castri Strechyn". Jeho pohnuté dejiny trvali do konca 17. storočia, keď ho na príkaz cisára Leopolda zbúrali. Za necelé štyri storočia sa tu vystriedalo viacero majiteľov, z ktorých treba spomenúť Pongrácovcov, Pavla Kinižiho, Kostkovcov, Deršfiovcov a Vešeléniovcov.
Výsledky historicko - architektonického výskumu sa stali východiskom pre jeho čiastočnú rekonštrukciu a konzerváciu. Úplne sa zrekonštruovala hlavná brána, hlavná veža, južný palác, severný palác a kaplnka. Z väčšej časti sa doplnili severná veža a predbránie, čiastočne východný palác, parkánová hradba a delové opevnenie.
Zachovalý rozsiahly hrad sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad obcou vo výške 112 m nad hladinou rieky Orava.
Zámok sa týči na úpätí Strážovskej vrchoviny na travertínovej kope nad mestečkom Bojnice.
Na skalnom výbežku Malých Karpát, nad riekou Dunaj sa týči majestátny hrad, ktorý výrazne dotvára panorámu hlavného mesta Slovenska.
Budatínsky zámok je historickou a architektonickou pamiatkou Žiliny. V minulosti patril medzi vodné hrady, chránené tokom riek a vodnými priekopami.
Hrad vo významnom stredovekom banskom meste bol pôvodne umiestnený mimo stredoveký pôdorys mesta. Dnes sa však nachádza priamo v centre a ovplyvňuje vzhľad historického jadra.
Beckovský hrad je jedným zo strážnych považských hradov. Spomína sa už na prelome 12.a13.-teho storočia.
Mohutný zachovalý hrad, situovaný na kremencovom brale nad osadou Píla v Malých Karpatoch. Pôvodne kráľovský hrad z pol. 13. stor.
Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku.
Zrúcaniny Likavského hradu stoja na jednom zo skalnatých štítov Chočských vrchov na pravom brehu Váhu.
Konzervované základy hradu, situovaného v extrémnej polohe na vrchu zvanom Hrad v Chočských vrchoch v nadmorskej výške 1000m, sú sprístupnené. Jeho ruiny dokladajú pôdorys a funkcie feudálneho sídla, ktoré bolo zničené a opustené v 15. st.
Sklabiňský hrad sa nachádza v podhorí Veľkej Fatry. Vznikol v prvej polovici 13. storočia, pričom prvá zmienka je z roku 1242. V prvej polovici 14. storočia hrad vlastnil magister Donč. 15.-20.mája 1434 hrad vypálili husiti počas šiestej lúpežnej výpravy.
Hrad vznikol pred rokom 1250 a pôvodne slúžil kráľovskej rodine ako poľovnícke sídlo.
Kaštieľ bol jedným z viacerých šľachtických sídiel Andrássyovcov do roku 1945. Prvú stavbu datujeme do obdobia prvej polovice XV. storočia. Neskôr objekt rozširovali. Dnešnú podobu kaštieľ dostal po poslednej veľkej prestavbe koncom minulého storočia za Emanuela Andrássyho.
Architektonicky význačný objekt kaštieľa v Budimíre je svojou polohou zďaleka dobre viditeľný v smere príchodu do Košíc. Samotná obec Budimír leží v Košickej kotline v údolí rieky Torysy, 12 km od Košíc. Budimírsky kaštieľ je klasicistická tereziánska stavba z 2. tretiny 18.storočia.
Výstavba kaštieľa v Dolnej Krupej je spojená s rodinou Brunsvik. Pôvodne zemiansky rod sa na území dnešného Slovenska doložiteľne nachádzal v Hlohovci v 16.storočí, do Dolnej Krupej prichádza sobášom Michal II. Brunsvik (1671–1719) – jeho ženou sa stala Mária Terézia rod. Vitalisová. Ich syn Anton v rokoch 1749–1756 postavil prvý kaštieľ v barokovom slohu na mieste dnešného objektu podľa projektov vtedajšieho cisárskeho dvorného staviteľa a hlavného staviteľa Uhorskej kráľovskej komory Johanna Baptistu Martinelliho st.
V kaštieli je stála expozícia spisovateľa a dramatika Imreho Madácha a spisovateľov, ktorí sa narodili, žili a tvorili v tomto regióne.
Kaštieľ v Markušovciach je vysunutou expozíciou Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Hlavný a najreprezentačnejší kaštieľ vybudovali v polovici 17.-teho storočia a pôvodne mal pevnostný charakter. V druhej polovici 18. Kaštieľ Markušovce - letohrádok Dardanelystoročia objekt upravili na reprezentatívne rokokové sídlo.
Kaštieľ postavil gróf Ballestrem.
Neoklasicistický kaštieľ, kultúrna pamiatka SR, obdĺžnikového pôdorysu obklopený rozľahlým chráneným parkom (5 ha), v súčasnosti prebudovaný na hotel. Nachádza sa v Pustom Chotári, miestnej časti obce Beladice, neďaleko Nitry.
Kaštieľ v Radoli patrí medzi najstaršie historické objekty na Kysuciach. Pochádza z druhej tretiny 16. storočia.
Goticko-renesančná protiturecká pevnosť, bývalý kláštor premonštrátov, leží na nízkej vyvýšenine v Krupinskej planine v nadmorskej výške 340 m, južne od obce Bzovík, 8km od Krupiny.
Táto národná kultúrna pamiatka, oficiálne Lechnický kláštor, ktorého založenie oficiálne potvrdila r.1319 Spišská kapitula, leží v malebnom vyústení Lipníka do prielomu Dunajca v Pieninskom národnom parku. Kláštor pôvodne slúžil reholi kartuzianskych, neskôr kamadulských mníchov.
Levický hrad bol postavený v druhej polovici 13.-teho storočia na skalnej vyvýšenine nad močaristým územím. Mal chrániť cestu do kláštornej pevnosti v Hronskom Beňadiku a do stredovekých banských miest.
Mestský hrad v Kremnici je komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré vznikali postupne od 13. do 15. storočia. Hrad je chránený opevnením, na ktoré sa napájajú mestské hradby.
Nitriansky hrad situovaný na skalnom brale mal vždy strategický význam, lebo bol prirodzenou pevnosťou nad meandrom rieky Nitra. Už v 13-tom storočí bol hrad tak dokonale opevnený, že vydržal útok Tatárov.
Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča sa nachádza v Nyaryiovskom kaštieli v Sobotišti, ktorý dal postaviť v roku 1637 Ľudovít Nyáryi v renesančno- barokovom slohu.
Sobášny palác v Bytči je súčasťou známeho zámockého areálu a patrí medzi najvýznamnejšie renesančné pamiatky v strednej Európe
Starý zámok, národná kultúrna pamiatka, ktorej pôvod siaha do začiatku 13.-teho storočia, nesie stopy takmer všetkých slohov.
Pôvodne neskorogotický zámok z 15. - 16. storočia v renesančnom a barokovom slohu s klasicistickými prístavbami.
Bola vybudovaná ako gotický poľovnícky zámok typu talianskych mestských palácov v rokoch 1370 - 1382 pre uhorského kráľa Ľudovíta I. (Veľkého) z rodu Anjouovcov.
Penzón Uhliská sa nachádza priamo v lyžiarskom stredisku Ski Centrum Nižná Uhliská.
Ponúkame ubytovanie a stravovanie v domácom štýlovom prostredí s nádychom histórie.
Menší útulný penzión a reštaurácia U SRNČÍKA je situovaný v tichom a kľudnom prostredí v tesnej blízkosti jednej z dominánt Bratislavy - hradu DEVÍN.
Penzión Alberto sa nachádza v príjemnom prostredí Hornej Nitry v Prievidzi, v blízkosti kúpeľného mesta Bojníce s unikátnym Bojnickým zámkom.
Penzion Pizzeria Levoča ponúka ubytovanie v komfortných izbách a apartmánoch v historickej časti Levoče.
Bojnice sú veľmi malebné a každý si nájde niečo pre seba. Je tu množstvo atrakcií ktoré treba vidieť ako napr. Bojnický zámok, kde sa nachádzajú napr. také exponáty ako je slávny bojnický oltár, alebo Pálfiho tajomný sarkofág a mnoho ďalších pamiatok.
Penzion sa nachádza na okraji mesta Sp.Vlachy v smere k rekreačnému stredisku ZÁHURA, BLATNÁ a je súčasťou budovy v ktorej je zriadená krčma s možnosťou vonkajšieho posedenia a grilovania.
Penzión Zelený dom v Tornali sa nachádza v centre mesta.
Penzion rodinného typu na okraji obce Smižany. Obec je vstupnou bránou do Slovenského raja.
Ubytovanie formou penziónu v atraktívnom prostredí tichej ulice priamo pod Spišským hradom.
Jedinečné prírodné a historické zaujímavosti, ako aj výhodná geografická poloha hotela, vytvárajú ideálne podmienky pre aktívny odpočinok a poskytovanie širokej škály rekreačných služieb.
Vínny dom Chateau Krakovany sa nachádza vo Vážskej kotline medzi Malými Karpatmi a Považským Inovcom v malebnej dedinke Krakovany, v blízkosti svetoznámych kúpeľov Piešťany.
Hotel GADER sa nachádza na trase medzí Martinom a Banskou Bystricou. Je postavený 15 km južne od metropoly Turca - mesta Martin a 13 km severne od kúpeľného mesta Turčianske Teplice pred malebnou obcou Blatnica, ktorá je vstupnou bránou do Gaderskej a Blatnickej doliny. Je obkolesený pohoriami Veľkej a Malej Fatry.
Motel je situovaný na okraji obce Budča, neďaľeko Zvolena.
Hotel Maxim*** sa nachádza v starobylom mestecku Svätý Jur, vo vinorodom kraji na úpätí Malých Karpát, vzdialeného necelých 14 km od centra hlavného mesta Bratislavy.
