Nachádza sa na južnej strane Nízkych Tatier, neďaleko známych stredísk cestovného ruchu Tále a Mýto pod Ďumbierom. Jaskyňa má priepasťový charakter, zo sintrovej výzdoby dominujú záclony visiace na sintrových kôrach, od roku 1971 sa niektoré časti podzemia Bystrianskej jaskyne využívajú na speleoterapiu. O otvore do Starej jaskyne vedeli miestni obyvatelia oddávna. Ako prví sa do podzemia odvážili vstúpiť J. Kovalčík a E. Laubert v roku 1923. Priepasť Peklo, ktorou sa neskôr zostúpilo do Novej jaskyne, objavili E. a A. Hollmannovci a J. Kovalčík v roku 1926. V prieskume priepasti pokračovali členovia jaskyniarskej skupiny Karpatského spolku v Banskej Bystrici v roku 1927. Dolný vchod do Novej jaskyne (východ terajšej prehliadkovej trasy) sa odkryl v roku 1932. V rokoch 1939 – 1940 Družstvo bystrianskych jaskýň sprístupnilo časť jaskyne bez elektrického osvetlenia. Tragickú udalosť protifašistického odboja z 2. svetovej vojny pripomína pamätná tabuľa v Zrútenom dóme. Pod správou Turistu, n. p., sa v roku 1951 objavili Mostárenské siene v Novej jaskyni. Starú a Novú jaskyňu prepojili J. Majko a J. Vytřísalová so spolupracovníkmi v roku 1955.
Jaskyňa je v terajšom stave sprístupnená od roku 1968 v dĺžke 490 m. Od roku 1971 sa Spodná partizánska sieň využíva na speleoterapiu.
Krásnohorská jaskyňa je unikátnym výtvorom prírody zapísaným v zozname svetového prírodného dedičstva. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, čo je gigantický stĺp vysoký 32,6 m. V súčasnosti je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší kvapeľ sveta. Aj keď to už dnes nie je pravda, je to monumentálny výtvor prírody, ktorý nemá v jaskyniach mierneho klimatického pásma obdobu. Prehliadková trasa v dĺžke 450 m je sprístupnená pomocou drevených lavičiek, ktorými prekonávame podzemný tok tečúci celou hlavnou časťou jaskyne. Ďalej návštevníci prekonajú pomocou lanových traverzov dve podzemné jazerá. Pohyb po lanách nie je ťažký, je však nevšedným zážitkom. Túto prehliadkovú trasu zvládli návštevníci od 6 do 76 rokov, takže je vhodná pre všetkých. Deti mladšie ako 15 rokov musia však prísť v sprievode rodičov. Trasa je pomerne členitá a bezpečný pohyb po nej vyžaduje pevnú obuv. Preto je najlepšie prísť vo vibramách.
Dobšinská ľadová jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie ľadové jaskyne na svete. Od roku 2000 je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Vzhľadom na známe vysokohorské ľadové jaskyne Eisriesenwelt a Dachstein-Rieseneishöhle v rakúskych Alpách či rumunskú jaskyňu Scărişoara v pohorí Bihor, ktorej zaľadnená časť je vo výške 1100 až 1120 m n. m., monumentálne zaľadnenie Dobšinskej ľadovej jaskyne tisícročia pretrváva v nadmorskej výške iba 920 až 950 m.
Jasovská jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je výskytom bohatej kalcitovej sintrovej výplne, pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, širokým druhovým zastúpením netopierov, viacerými archeologickými nálezmi i zaujímavou históriou. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.
Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne Kapusta pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave M. Cangár a J. Prošek. V roku 1955 si ju prezreli pracovníci Turistu, n.p. a v roku 1956 sa uskutočnili prieskumné sondovacie práce. Sprístupňovacie práce sa začali v roku 1966 razením prístupovej štôlne dlhej 145 m, ktorá umožnila jaskyňu otvoriť pre verejnosť v roku 1972. Dĺžka jej sprístupnenej časti je 230 m.
Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových brčiek – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva.
Jaskyňu objavili v roku 1951 dobrovoľní jaskyniari z Rožňavy (V. Rozložník, L. Herényi, Š. Roda, A. Abonyi, A. Rusňák, Š. Ivanec a i.) združení v Slovenskej speleologickej spoločnosti. Do podzemných priestorov prenikli cez Čiernu vyvieračku za pomoci výkopových prác. Zásluhou L. Herényiho a jeho spolupracovníkov je jaskyňa sprístupnená od roku 1955. Od roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku využívala 10 rokov na speleoterapiu. Dĺžka sprístupnenej časti jaskyne je 285 m.
Domica je najznámejšou a najdlhšou jaskyňou Národného parku Slovenský kras. Okrem významných geomorfologických hodnôt pozornosť púta najmä vzácnymi archeologickými nálezmi, bohatým výskytom sintrových štítov a bubnov, ako aj početným druhovým zastúpením netopierov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Domica poskytla krátkodobý útulok najstarším neolitickým obyvateľom východného Slovenska, ktorí boli tvorcami kultúry s východnou lineárnou keramikou – jej lokálnej odnože, tzv. gemerskej lineárnej keramiky. Osídlená však bola najmä neolitickými ľuďmi s bukovohorskou kultúrou. Neskôr pôvodný vchod do podzemia uzavrela sutina a jaskyňa sa stala nedostupnou.
Jaskyňa Stará Domica bola dávno známa. V roku 1926 z jej dna J. Majko prenikol priepasťou do rozsiahlych podzemných priestorov Domice, v ktorých sa našlo množstvo rozličných archeologických nálezov. Na viacerých miestach sa zistili kolové jamy obytných objektov a ohniská. Množstvo zrekonštruovaných nádob z črepov, ako aj terasovito odkopaný svah jemnej hliny na brehu Styxu so stopami odtlačkov kamenných nástrojov svedčí o výrobe keramiky. Hladidlá, šidlá, šípy, hrebeň, prsteň, ozdobená valcovitá obrúčka a udica reprezentujú vrchol neolitického opracúvania kostí. Zachovali sa i závesky z mušlí a zvieracích zubov. Z kamenných nástrojov sú zastúpené hladené sekerky, kliny a mlat s prevŕtaným otvorom i štiepané kamenné nástroje – nože a škrabadlá. Dôkazom výroby tkanín je nález otlačku hrubej tkaniny v hline, hlinené prasleny i zlomok kužeľovitého tkáčskeho závažia. Zadné časti jaskyne boli pravdepodobne posvätnými a kultovými miestami, kde sa zachovali kresby uhľom. Domica je jedným z najvýznamnejších nálezísk bukovohorskej kultúry na Slovensku.
Klub československých turistov v roku 1930 vyrazil dolný vchod a v roku 1932 jaskyňu sprístupnil vrátane elektrického osvetlenia a prehradenia Styxu na podzemnú plavbu. Sprístupnené časti jaskyne merajú 1315 m, z toho plavba 140 m.
Jaskyňou pretekajú iba občasné podzemné vodné toky. V čase intenzívnych búrok bola v minulosti viackrát katastrofálne zaplavená. Preto v jej okolí treba usmerňovať poľnohospodársku činnosť, aby sa zabránilo urýchlenému odtoku vody a erózii pôdy.
Najzápadnejšiu časť jaskynného systému, neďaleko okrajových ponorových závrtov, tvorí jaskyňa Čertova diera. Od vchodu podzemné priestory klesajú k podzemnému riečisku Styxu. Zo sintrovej výplne upútajú najmä palicovité stalagmity. Ľahko prístupné vstupné časti jaskyne sú známe oddávna. L. Bartolomeides písal o jaskyni už v roku 1801. Predpokladané spojenie Domice s Čertovou dierou uskutočnil J. Majko v roku 1929.
Belianska jaskyňa patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne. Hoci záujem o prírodné pozoruhodnosti jaskyne pretrváva už 125 rokov, zákonitosti jej vytvárania sa doteraz úplne neobjasnili.Vchod do jaskyne je známy oddávna. Vstupné časti jaskyne poznali zlatokopi už v prvej polovici 18. storočia, o čom svedčia nápisy ich mien na skalných stenách. Na dlhé roky však zostali utajené. Vstupný otvor opätovne našli L. Gulden a zlatokop Fabry v roku 1826, avšak neprenikli hlbšie do jaskyne. V roku 1881 otvor do podzemia náhodne našli J. Husz a J. Britz. O niekoľko dní sa odhodlali vstúpiť do neznámych podzemných priestorov. Na ďalších objavoch až do Dómu trosiek sa v rokoch 1881 – 1882 podieľali A. Kaltstein, I. Verbovszky a J. Britz. Za finančnej podpory mesta Spišská Belá jaskyňu zásluhou A. Kaltsteina sprístupnili pôvodným vchodom už v roku 1882 v úseku po Palmovú sieň, koncom roku prerazili dnešný vchod. V roku 1884 ju sprístupnili až do Dómu trosiek, odkiaľ prerazením tunela do bočnej chodby z Rázcestia v roku 1885 sa prehliadková trasa zokruhovala. Elektricky osvetlená je od roku 1896. V roku 1926 K. Piovarcsy, G. Gabriel a ďalší členovia Karpatského spolku objavili nové priestory v okolí Zbojníckej komory a Hudobnej siene. Balvanitú chodbu, Stĺpový dóm a otvor priepasti Peklo objavil P. Klepáč v roku 1935. Prieskum priepasti organizoval V. Benický v roku 1939. Rozsiahle rekonštrukčné práce v jaskyni sa uskutočnili v 50. rokoch minulého storočia a v rokoch 1979 – 1980 sa prehliadková trasa upravila prerážkou medzi Hlinenou chodbou a Dómom trosiek.
V posledných rokoch sa jaskyňa využíva na ozdravovacie speleoklimatické pobyty. V súčasnosti je sprístupnených vyše 1000 m s prevýšením +125 m.
Jaskyňa Driny je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku a jednou z hlavných turistických atrakcií Malých Karpát. V porovnaní s našimi ostatnými sprístupnenými jaskyňami, v ktorých zväčša prevládajú mohutnejšie podzemné priestory, predstavuje sústavu užších puklinových chodieb, avšak s čarokrásnou kvapľovou výzdobou.
Demänovská ľadová jaskyňa predstavuje severnú časť svetoznámych Demänovských jaskýň. Pozoruhodná je výskytom trvalej ľadovej výplne, bizarnými a mohutnými tvarmi podzemných priestorov, vzácnou jaskynnou faunou, ako aj bohatou históriou.
Važecká jaskyňa je jedna z najznámejších jaskýň na severnom Slovensku. Hoci dĺžkou patrí medzi kratšie sprístupnené jaskyne, známa je výskytom bohatej kvapľovej výzdoby, pozoruhodnými nálezmi kostí jaskynných medveďov, ako aj vzácnou jaskynnou faunou.
Vstupná sieň bola tamojším obyvateľom dávno známa. Pokračovanie jaskynných priestorov objavil v roku 1922 O. A. Húska za spolupráce A. Somra. Podľa F. Havránka, ktorý si v roku 1922 jaskyňu prenajal od važeckého urbáru, bola provizórne sprístupnená už v roku 1928. Úradný výmer povoľujúci sprístupnenie jaskyne pre verejnosť je z roku 1934. Priestory za Kamenným dómom objavil F. Havránek a členovia Speleologického klubu v Brne (O. Ondroušek, E. Coufalík, J. Balák a R. Kunc) v roku 1952. Po rekonštrukcii prehliadkového chodníka a inštalácii elektrického osvetlenia je jaskyňa v prevádzke od roku 1954. Do bočnej chodby za Galériou prenikli prieskumníci Turistu, n. p., v rokoch 1962 – 1963 a jaskyniari z oblastnej skupiny SSS Liptovský Mikuláš v rokoch 1988 – 1989. Sprístupnených je 235 m.
Trangoška, 23 km
Tretia najdlhšia a štvrtá najhlbšia jaskyňa na Slovensku je Jaskyňa mŕtvych netopierov. Meno dostala podľa nálezov netopierích kostičiek starých až 6000 rokov. Jej hĺbka je 300 m a dĺžka 16,2 km. Je prvou ekologicky sprístupnenou jaskyňou na Slovensku, nachádza sa na trase z Trangošky na Chatu M. R. Štefánika. Vstupy v letnej sezóne sú každý deň okrem pondelkov v dvojhodinových intervaloch od 10.00 do 16.00 hod. Mimo sezóny sú návštevy v sobotu a nedeľu, inokedy po dohode so správcom. Návštevu treba vopred objednať.
Bystrá, 15 km
V Bystrej sa nachádza známa kvapľová jaskyňa, ktorá patrí medzi typické puklinové jaskyne. Vznikla modelačnou, korozívnou a erozívnou činnosťou potoka Bystrianka. Mimo prehliadkovej trasy sa v nej nachádza liečebňa, kde sa liečia choroby horných a dolných dýchacích ciest. V letnej sezóne (1. 6. – 31. 8.) sú vstupy každý deň okrem pondelka každú hodinu od 9.00 do 16.00 hod. Mimo letnej turistickej sezóny sú vstupy o 9.30, 11.00, 12.30, 14.00 hod. V období od 1.11. do 1.1. je jaskyňa uzavretá. Bližšie informácie v TIK v Brezne.
Pozoruhodným vznikom podzemných priestorov, mohutnými rútivými dómami, mimoriadne bohatým výskytom mäkkého sintra i množstvom zimujúcich netopierov sa Harmanecká jaskyňa radí medzi najvýznamnejšie jaskyne na Slovensku.
Penzion sa nachádza pri vstupe do Demänovskej ľadovej jaskyne.
Penzión Zelený dom v Tornali sa nachádza v centre mesta.
Zariadenie Drienok sa nachádza v nádhernom prírodnom prostredí mikroregiónu Teplý Vrch, okres Rimavská Sobota, hned vedla vodnej nádrže, ktorej teplota vody je v priemere o 2st.C vyššia než v iných lokalitách. Okolie sa vyznacuje prítažlivým krajinným prostredím s jedinecnou faunou a flórou, clenitým reliéfom a v neposlednom rade i špecifickým usporiadaním územia s bohatou históriou tiahnúcou sa až do doby bronzovej.
Hotel""" Repiská leží uprostred majestátnej atmosféry končiarov Chopka, Derešov a Ďumbiera, v tichom zákutí Demänovskej Doliny v Nízkych Tatrách. Atraktívnosť hotela znásobuje blízkosť lyžiarskych vlekov športového strediska Jasná. a unikátnych jaskýň Demänovskej ľadovej jaskyne a Jaskyne slobody.
Kongresové centrum /KC/ Academia *** je situované v podnoží masívu Lomnický Štít , vo východnej časti Vysokých Tatier, neďaleko centier Tatranská Lomnica /3 km / a Smokovce /7 km/.
Chalupa sa nachádza cca 1km od mestečka Liptovský Hrádok, v tichom prostredí dedinky Liptovská Porúbka. Je vynikajúcim východiskom do Nízkych, Západných či Vysokých Tatier, ktoré ponúkajú vynikajúce podmienky pre pešiu či cykloturistiku.
